›  Biologické prípravky  ›  Biologické prípravky proti škodcom  ›  Piadivky

Piadivky

Piadivky sú motýle z čeľade piadivkovité, Geometridae. Z tejto čeľade sú najvýznamnejšie dva druhy: piadivka jesenná -Operopthera brumata a piadivka zimná Erannis defoliaria. Sú to polyfágni škodcovia, ich larvy, húsenice, škodia vyžieraním pukov, listov a plodov rôznych ovocných a listnatých stromov počas vegetácie. Larvy piadiviek sú zvláštne tým že okrem troch pároch pravých nôh majú len dva pári panôžok a nie 5 párov ako väčšina húseníc.  Motýle piadivky jesennej sa vyskytujú v októbri a novembri, kým motýle piadivky zimnej o čosi skôr v septembri a októbri. Samičky oboch druhov nemajú krídla, preto lezú po kmeni stromov do koruny kde sa paria so samčekmi a samičky tu kladú vajíčka. Táto skutočnosť nám dáva možnosť v tomto období vychytať samičky na lepiace pásy, ktoré umiestňujeme na kmene stromov. Inštalovať ich treba už začiatkom októbra. I keď sú tieto dva druhy piadiviek veľmi podobné, líšia sa aj morfologicky aj v bionómii a tiež aj v škodlivosti.

Piadivka jesenná

Motýle piadivky jesennej sa liahnu v jeseň, v októbri až v novembri. Samček má predné krídla žltosivé s hnedou kresbou, rozpätie krídel 20 – 28 cm. Samička má krídla redukované na kýptiky dlhé 3 mm, hnedosivej farby s dvomi tmavšími pásikmi. Samičky lezú po kmeni do koruny stromu kde sa pária a kladú vajíčka na konáre jednotlivo alebo po 2 – 3 spolu. Jedna samička nakladie priemerne 200 vajíčok. Tieto vajíčka prezimujú a na jar sa liahnu larvy v marci a apríli, keď sa začnú vyviať puky na stromoch. Mladé larvy sú tmavosivé, po zvliekaní sú žltozelené so zelenou alebo žltou hlavou. Larvy sa živia pukmi, kvetmi, listami a plodmi. Najprv vyžierajú dierky do listov neskoršie spôsobujú holožery. Húsenice dorastajú koncom mája a spúšťajú sa na vlákne k zemi  a kuklia sa v pôde v hĺbke 8 – 10 cm. Kukly prechádzajú do diapauzi, ktorá trvá až do októbra kedy vyletujú motýle. Má jednu generáciu do roka.      

Piadivka jesenná je široká polyfág. Z ovocných stromov napáda hlavne marhule, čerešne, jablone, hrušky a slivky. Je to významný škodca. Následkom poškodenia týmto škodcom môže dôjsť  k uschnutiu vetvičiek a znížení úrody.

Piadivka zimná

Aj motýle piadivky zimnej sa vyskytujú v jeseň, ale trochu skôr ako motýle piadivky jesennej, už v septembri – októbri. Môžu sa vyskytovať aj v decembri. Samček má obe krídla bledožlté, s dvomi tmavými pásmi na predných krídlach. Krídla v rozpätí merajú 35 – 45 mm, je trochu väčší od samčeka piadivky jesennej. Samička je bezkrídla, sfarbenie tela je bledožlté s čiernymi škvrnami na chrbte. Samičky tiež lezú do koruny stromov kde kladú vajíčka na halúzky jednotlivo alebo v malých znáškach. Vajíčka prezimujú  a larvy sa liahnu v apríli, trochu neskôr ako larvy piadivky jesennej. Živia sa na pukoch, listoch a plodoch ale na rozdiel od piadivky jesennej nespriadajú listy do hniezd. Larvy dospievajú koncom júna. Kuklia sa v pôde. Má tiež len jednu generáciu do roka. 

Piadivka zimná je tiež polyfágny druh, pomerne významný škodca ovocných a lesných stromov, ktorý môže spôsobiť holožery. Piadivka zimná v porovnaní s piadivkou jesennou nemá tak silnú tendenciu k gradáciám.

Ekológia piadiviek

Vyhovujú im vlhké letá a mierne vlhké jesene. Z prírodných nepriateľov významné sú rôzne druhy spevavých vtákov, najmä sykorky, ktoré v zime vyhľadávajú vajíčka nakladené na halúzky v korune. Húsenice a kukly piadiviek napadajú viac druhov parazitoídov z radu blankokrídlovcov a dvojkrídlovcov. Húsenice a kukly v máji a júni, keď sú v pôde môžu byť zlikvidované hydinou voľne pustenou do záhrady.   

Ochrana proti piadivkám

V jeseň sa môže úspešne robiť ochrana proti samičkám, ktoré lezú po kmeni do koruny, inštaláciou lepových pásov na kmene stromov. Inštaláciu treba urobiť v septembri, začiatkom októbra v spodnej časti kmeňa. Pásy treba dôkladne umiestniť aby nemohli samičky podliezať pod lepový pás. Pásy treba odstrániť až koncom decembra alebo v januári. 

Na jar priame ochranné opatrenia robíme po vypučaní, alebo pred kvitnutím alebo hneď po odkvitnutí v prípade prekročenia prahu škodlivosti. A to je ak sa po vypučaní vyskytuje 2 – 4 vajíčka na 2 m konárov alebo neskôr pri napadnutí viac ako 10 -15 % súkvetí. Pred kvitnutím sa postrek vykonáva keď počet lariev na 100 kvetných alebo listových ružíc je  nad 4 kusy. V ekologických sadoch sa využívajú prípravky na baze baktérie Bcillus thurigiensis (Lepinox plus).

Stránka 1 z 1 - 5 položiek celkom

Stránka 1 z 1 - 5 položiek celkom