Proti medvedíkovi obyčajnému môžeme zasiahnuť aj biologickými prípravkami

Medvedík obyčajný je jedným z najväčších hmyzích škodcov. Telo dospelého jedinca medvedíka obyčajného je dlhé 4-6 cm, tmavohnedej farby. Predný pár nôh je prispôsobený na hrabanie. Vyliahnuté larvy sú biele, merajú do 5 mm. Larvy sa podobajú na dospelých jedincov ale nemajú krídla. 

Prezimuje imága a larvy v pôde v hĺbke 60 – 100 cm a to najmä na miestach, kde je dosť maštaľného hnoja, alebo kompostu. Larvy a imága sú aktívne už skoro na jar a to najprv v pareniskách (už v marci). Larvy sa na jar štyrikrát vyzliekajú a v máji dospievajú. Dospelé jedince opúšťajú chodby a počas leta sa pária. Samičky po oplodnení vytvárajú v pôde dlhú chodbu. Tá končí komôrkou (hniezdom), kam kladú vajíčka (až 360 na jedno hniezdo). Embryonálny vývoj trvá dva až štyri týždne. Larvy sa masovo liahnu od polovice júna až do konca júla. Vyliahnuté larvy zostávajú v hniezde asi 3-4 týždne, kým im nestvrdne pokožka. Samičky kladú vajíčka počas dlhšieho obdobia. Preto na tom istom stanovisku a v tom istom  čase sú prítomné rôzne vývojové štádia škodcu.

Masovému rozmnožovaniu škodcu vyhovuje permanentne vlhká, kyprá a maštaľným hnojom vyhnojená pôda. Vyskytuje sa najmä na plochách v blízkosti riek, kanálov a potokov. Všade, kde je vysoká spodná voda a tiež na plochách, kde sa pravidelne zavlažuje. Na zavlažovaných plochách je počet jedincov tohto škodcu až desať násobne väčší, ako na plochách nezavlažovaných. Na sucho sú zvlášť citlivé larvy, kedy rýchlo hynú.

Medvedík obyčajný má veľa prírodných nepriateľov - vrany, škorce, bažanty, bociany, hydina, líšky, krt obyčajný, niektoré druhy háďatiek a roztočov. Zo spomenutých najvýznamnejší je krt obyčajný.   

Škodlivosť

Medvedík obyčajný uprednostňuje potraviny živočíšneho pôvodu pred  rastlinným. Živí sa dážďovkami, slimákmi, rôznym hmyzom (larvami kováčikov, chrústov, komárov atď.). Potravu rastlinného pôvodu konzumuje menej a to najmä v suchom období, keď živočíchy, ktorými sa živí, zaliezajú hlbšie do pôdy.

Potravu začína prijímať pri teplote 12 až 15°C. Je to polyfág, ktorý napáda rôzne druhy zeleniny, ale aj poľné plodiny. Najväčšie škody spôsobuje imágo počas dospelostného žeru na jar požieraním podzemných častí klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín. Tiež oddeľuje rastliny od pôdy. Takéto rastliny postupne vädnú a sušia sa. Škodí počas celého roka, ale najväčšie škody spôsobuje na jar. Silne poškodzuje porasty, ktoré niekedy znovu vysiať alebo presadiť. Medvedík môže spôsobiť značné škody aj na zavlažovacích kanáloch, kde kopaním chodieb spôsobuje únik vody.

Najväčšie škody zapríčiňuje na zelenine pestovanej v zatvorených priestoroch, ale aj na otvorenom poli. Značné škody môže spôsobiť aj v škôlkach ovocných stromov, na jednoročných stromoch.

Ochrana    

Na reguláciu medvedíka obyčajného sa využívajú agrotechnické, chemické a mechanické opatrenia. Z mechanických metód sa využíva ničenie hniezd. Prítomnosť medvedíka odhaľuje jemne vyvýšená pôda o šírke 2-2,5 cm nad kľukatými chodbami, ktoré sú široké 1 cm. Na tomto mieste treba vykopať jamu a zničiť hniezdo s vajíčkami,  alebo  už vyliahnutými larvami. Imága sa môžu chytať do nádob zakopaných do pôdy. Účinnosť je väčšia,  keď sa nádoby spoja doskou. Imága sa pohybujú vedľa dosky, nevedia odbočiť a tak  padajú do jednej alebo druhej zakopanej nádoby.

Biologická ochrana proti tomuto škodcovi sa robí aplikáciou entomopatogénych háďatiek z rodu Steinernema carpocapsae, prípravok s názvom Capsanem. Aplikácia sa vykonáva zálievkou na pôdu.

 

Náš tip - proti larvám chrústov (pandravám) aplikujte háďatka z rodu Heterorhabditis megidis- LARVANEM. V máji a júny sa liahnu mladé larvy, kedy sú najzraniteľnejšie. Je to ten správny termín aplikácie entomopatogénych háďatiek. 

 

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií tu.