Veľký prehľad chorôb paprike

Ani paprike sa tak ako iným zeleninovým druhom počas vegetácie nevyhýbajú choroby a škodce. Či už ide o vzchádzajúce semenáčiky, priesady pripravené na vysádzanie alebo rodiace rastliny v skleníkoch a na voľných hriadkach. Vošky, roztočíky, molice, mora bavlníková, menej známe bzdochy, z chorôb bakteriózy alebo atraknózy, to je len časť problémov, s ktorými sa pri pestovaní papriky stretávate najčastejšie. 

Stolbur

Príznaky napadnutia: Na paprike sa prvé príznaky objavujú na vrchných častiach rastliny, listy sa stáčajú, ich okraje sú chlorotické (bledozelené až žlté) a medzi žilnatinou sa tvoria žltkasté škvrny. Neskôr sa chloróza rozširuje po celej rastline, ktorá nadobúda vertikálnejší vzrast. Značná časť kvetov je sterilná a opadáva. Ak sa vytvoria plody, sú deformované, drobné a tvrdé. Za 10 až 15 dní po prejavení prvých príznakov rastlina začína odspodu vädnúť. Listy opadávajú, koreň odumiera. Prvé známky vädnutia sa prejavujú v polovici júla, vädnutie graduje v polovici augusta.

 
Preventívne opatrenia: Významné je ničenie burín, ktoré sú ohniskami nákazy, najmä pupenca roľného. Dôležité je ničenie pozberových zvyškov rastlín z napadnutých porastov.

Osivá v NATURAL kvalite, geneticky nemodifikované a chemicky neošetrené nájdete TU.

Antraknóza

Ide o hubovú chorobu, ktorá sa v niektorých rokoch vyskytuje masovo. Šíri sa napadnutým osivom, zdrojom nákazy môžu byť zvyšky rastlín a niektoré druhy z tohto rodu húb prezimujú v pôde ako mikroskleróciá. Antraknóza sa počas vegetácie prenáša kvapkami vody pri zavlažovaní alebo daždi, ale aj náradím či dotykom.

Príznaky napadnutia: Na listoch a stonkách sa tvoria malé škvrny sivohnedej farby nepravidelného tvaru, ohraničené čiernym pásikom. Na zrelých plodoch sú prítomné vodnaté škvrny, ktoré sa šíria a vytvárajú lézie s veľkosťou 1 až 4 cm. Vo vlhkých podmienkach sa rýchlo zväčšujú a spájajú, plody hnijú. Pri suchom počasí škvrny usychajú, nezväčšujú sa, ale ak takéto plody uskladníte v teple a vo vlhku, rýchlo začnú hniť.

Preventívne opatrenia: Význam má sejba zdravého osiva, ideálne moreného fungicídmi, a, samozrejme, vysádzanie zdravých priesad. Tie treba predpestovávať na čistom substráte. Dôležité je dodržiavanie osevného postupu – papriku a iné druhy z tejto čeľade vysádzať na rovnaké miesto až po troch rokoch a ničenie burín hlavne z čeľade ľuľkovitých a bôbovitých. Pôda na hriadke musí byť priepustná, zavlažovanie a výživa vyvážené. Hriadky, na ktorých sa pestuje paprika, treba hlboko zorať, aby sa buriny a zvyšky rastlín dostali do hlbších vrstiev. Rôzne poškodenia plodov sú vstupnou bránou pre patogény, preto je dôležité počas vegetácie robiť ochranné opatrenia proti škodcom a pestovať skoré odrody.

Bakteriálna škvrnitosť

Pôvodcom tejto choroby je baktéria Xanthomonas campestris pv. vesicatoria. Ide o časté ochorenie, ktoré okrem papriky postihuje rajčiaky. Prenáša sa osivom a v menšej miere aj rast­linnými zvyškami. Počas vegetácie sa šíri vetrom, dažďom a mechanickým kontaktom. Výskytu choroby vyhovuje teplé (24 až 27 °C), daždivé a veterné počasie a používanie závlah.

Príznaky napadnutia: Najskôr sa na listoch tvoria asi 3 mm fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom. Pri silnom napadnutí listy vyzerajú ako roztrhané a opadávajú. Na zelených plodoch sa tvoria vodnaté, mierne zvýšené škvrny so žltým lemom veľké 3 až 6 mm. Neskôr černejú a žltý lem sa stráca. Povrch škvŕn praská, čím sa tvoria vstupné brány pre pôvodcov sekundárnych infekcií.

Preventívne opatrenia: Dôležité je používanie zdravého osiva, zavlažovanie rastlín podmokom, včasné a dôsledné likvidovanie rastlín s prvými príznakmi napadnutia.

Priama  ochrana: Vykonáva sa preventívnymi postrekmi meďnatými prípravkami.