Voskovka zavlečená - Nový škodca v záhradách a ovocných sadoch

Voskovka zavlečená je cikáda, ale dospelé jedince sa veľmi podobajú motýľom, obaľovačom. Dospelé jedince, imága, majú telo dlhé 5,5 – 8 milimetrov, široké 2 – 3 milimetre a  rozpätie krídel 17 – 18 milimetrov. Krídla sú strmo strechovito zložené. Predný pár krídel je sivej až hnedej farby, čo závisí od modro‑bieleho voskové‑ ho povlaku, ktorý prekrýva krídla a  dáva im svetlý vzhľad. Zadné krídla sú trojuholníkového tvaru, sivo hnedej farby s  početnými tmavými žilkami. Dospelé jedince sú najskôr biele, potom stmavnú. Hlava je široká s relatívne veľkými oranžovožltými očami. Vajíčka sú cylindrického tvaru, dlhé do 0,8 milimetra. Larvy – nymfy sú najprv bielej farby, neskôr bledo zelené, obalené vatovitým voskovým povlakom. Počas vývoja majú larvy 5 instarov, v poslednom instare majú telo dlhé 4 až 6 milimetrov.

Bionómia škodcu

Prezimuje v štádiu vajíčka, ktoré sú nakladené v puklinách kôry krov a stromov. Z vajíčok sa v máji liahnu larvy (nymfy), ktoré sajú šťavy z  floému hostiteľských rastlín. Nymfy z  časti zostávajú na rastline, na ktorej prezimovali a  zväčša padajú na porasty, ktoré sú pod drevinami a  tu sa zoskupujú do kolónií. Larvy sú málo pohyblivé, žijú spolu v  kolóniách a  vytvárajú spoločný voskový povlak, ktorý sa podobá na tenkú vrstvu vaty. Vývoj lariev trvá okolo dvoch mesiacov, prechádza cez 5 instarov, v  ktorých posledných dvoch larvy majú schopnosť skákať. Imága sa objavujú v  polovici júla až do konca augusta. Masové liahnutie prebieha na prelome júla a augusta. Približne po týždni až dvoch migrujú z  rastlín, kde prebiehal ich vývoj, do sadov, záhrad, parkov ale aj na jahody. Na rastlinách sa nachádzajú usporiadane v radoch. Tu škodia cicaním až do konca septembra. Samčeky a  samičky produkujú špecifické vibračné signály počas dňa, ale najmä v  noci. Po párení v septembri a októbri kladú vajíčka do drevín pod kôru. Jedna samička nakladie okolo 100 vajíčok. Má jednu generáciu do roka.

Rozšírila sa aj k nám

Voskovka zavlečená pochádza z  východnej časti Severnej Ameriky (kanadské provincie Quebec a Ontario cez USA – od Atlantiku po štáty Minnesota, Nebraska, Kansas a Texas na západe). V Európe bol tento druh prvýkrát zaregistrovaný na severe Talianska v okolí mesta Treviza (nachádza sa tam vojenské letisko, kde sa zlietajú transportné lietadlá z USA). Do polovice 90. rokov bol tento škodca zistený vo Francúzku, Švajčiarsku, Španielsku, v  Slovinsku, Chorvátsku. V  roku 1994 bola zistená aj vo Veľkej Británii, ale tento prvý výskyt bol zlikvidovaný, podobne ako aj pri prvom náleze v  Českej republike v  roku 2001. V  Srbsku, Bosne a  Hercegovine a  Bulharsku bol prvý výskyt zaznamenaný v  roku 2006. Na Slovensku bola voskovka zavlečená prvýkrát zistená v roku 2010 na jednej lokalite pri Bratislave.

Hostiteľské rastliny

Voskovka zavlečená je polyfág. Na dlhom zozname jej hostiteľských rastlín sú početné druhy lesných stromov, okrasných a  ovocných stromov, vinič, mnohé kry a  niektoré byliny. V  jej pôvodnom areáli sa udáva viac ako 150 rastlín z 50 čeľadí, v Európe počet hostiteľských rastlín stúpol na 330 druhov zo 78 čeľadí. Najviac sa vyskytuje na agáte bielom, javore, pŕhľave, orechu, ostružine černicovej. Vo väčšej miere sa vyskytuje aj na viniči, jabloni, hruške, citrusoch, olivách, marhuliach, slivkách, slnečnici a sóji.

Priame aj nepriame škody

Priame škody spôsobuje vyciciavaním štiav, čo oslabuje rastliny, znižuje ich kondíciu, čo vedie k deformáciám letorastov, ich zasychaniu, opadu kvetov a  deformáciám a  opadu plodov. Nepriame škody spôsobuje vylučovaním medovice a  vosk, čím znečisťuje povrch rastliny. Na takto napadnutých miestach sa rozrastajú huby – černe, čo vedie k  zníženiu asimilácie a  k  oslabeniu rastlín, ale hlavne k  zníženiu estetickej hodnoty okrasných rastlín, alebo ovocných plodov.

Možnosti ochrany

V pôvodnom prostredí, v Severnej Amerike, nie je voskovka považovaná za významného škodcu, lebo má prirodzených nepriateľov ktorí ju efektívne regulujú. Preto bol introdukovaný parazitoid Neodryinus typhlocybae do niektorých krajín južnej Európy, najprv do Talianska v roku 1992 a neskoršie aj do Francúzka a Slovinska. Prvé výsledky neboli sľubné, ale neskoršie – po 16 rokoch od prvej aplikácie, sa zistila 30 percentná parazitácia škodcu. V krajinách Európskej únie sa proti tomuto škodcovi robí chemická ochrana. Odporúčajú sa organofosfáty a  pyretroidy, tiež aj účinná látka indoxakarb. V ekologickej sústave hospodárenia by sa mohol použiť prípravok na báze azadirachtinu
(NeemAzal-T/S) na plodiny, do ktorých je registrovaný tento prípravok.

Prípravok proti voškám, mínerkam, piliarkam, strapkám, moliciam, roztočcom, nosánikom a podkopáčikom vo forme  rastlinného extraktu zo semien tropického stromu  Antelaea azadirachta určený na ošetrenie ovocných stromov, zeleniny, viniča  a poľných plodín, rastlinný olej na báze obnoviteľných zdrojov.