Ako ochrániť rastliny v skleníku bez použitia chémie?

V krytých priestoroch sú podmienky na pestovanie rastlín priaznivé prakticky počas celého roka.
Nevýhodou je, že toto prostredie vyhovuje aj mnohým škodcom. Zvýšená teplota urýchľuje ich vývin a tým sa veľmi rýchlo zvyšuje aj ich populačná hustota.

Aj preto je ochrana proti škodcom v krytých priestoroch veľmi náročná. Možností, ako im zabrániť v spôsobovaní škôd, je veľa, ale najlepšie výsledky dosiahnete pri použití kombinácie všetkých dostupných opatrení – preventívnych, mechanických, agrotechnických, biologických alebo chemických. Veľmi dôležité je napríklad sadenie zdravých priesad či dezinfekcia priestoru skleníka aj pôdy. Odstráňte tiež všetky rastlinné zvyšky, na ktoré ste po minulej sezóne zabudli. Prázdny priestor skleníka potom vyhrejte na teplotu 25 °C, ktorú udržiavajte päť-šesť dní. Aktivujete tak škodce, ktoré neskôr z dôvodu nedostatku potravy uhynú. Pri kúpe priesad dbajte na kvarastlín, pri predpestovaní v domácich podmienkach im doprajte ukážkovú starostlivosť. Vysádzajte len zdravé priesady bez náznaku napadnutia chorobami a škodcami. Počas vegetácie čím skôr likvidujte napadnuté rastliny a vynášajte ich zo skleníka.

 
Snažte sa škodcom znepríjemniť pobyt v krytom priestore tak, že v ňom zmeníte klimatické podmienky. Roztočcom napríklad vyhovuje nižšia vlhkosť vzduchu, preto proti nim pomôže jej zvýšenie. Molica skleníková zas neznesie chlad. Samozrejme, siahnuť môžete aj po chemickej ochrane, no my v skleníkoch a vo fóliovníkoch odporúčame skôr biologické prípravky. Ich účinnosť v krytých priestoroch je veľmi vysoká, v plodoch nezanechávajú nežiaduce rezíduá, neohrozujú životné prostredie, ich aplikácia nevyžaduje špeciálne ochranné opatrenia. Využívajú sa najmä antagonisti škodcov, prirodzení nepriatelia, ktorí sa jednorazovo vypúšťajú do krytých priestorov a dlhodobo potláčajú populáciu škodcov.

Roztočec chmeľový

Je najčastejšie sa vyskytujúci a najnebezpečnejší škodca rastlín v skleníku hlavne preto, že jevýrazný polyfág – napáda viac ako 200 rôznych druhov. Problémom je aj to, že roztočec sa v skleníku často nepretržite rozmnožuje, pričom za rok môže mať 15-20 generácií. Vyhovuje mu suché (relatívna vlhkosť vzduchu 35 až 55 percent) a teplé prostredie (29 až 30 °C). Preventívne opatrenia: Okrem zdravých priesad môžete využiť zmenu podmienok v pestovateľskom priestore – zníženie teploty vetraním a udržiavanie relatívnej vlhkosti vzduchu nad 80 percent pomocou zavlažovania postrekom (pozor pri pestovaní druhov, ktoré neznesú ovlhčenie listov).

Biologická ochrana: Proti roztočcovi chmeľovému (Tetranychus urticae) sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis (Spidex), ktorý aktívne vyhľadáva a vyciciava vajíčka, larvy, nymfy a dospelé jedince škodcu. Za jeden deň skonzumuje asi päť dospelých roztočcov alebo 20 lariev. Ak táto forma potravy už nie je dostupná, krátkodobo sa môže živiť medovicou vylučovanou voškami, ale častejší je kanibalizmus, čo po niekoľkých dňoch spôsobí vyhynutie populácie. 
Proti roztočcom môžete použiť biologické prípravky na báze azadirachtínu (NeemAzal T/S) a oleja zo stromu Pongammia pinnata (Rock Effect).

Ako aplikovať dravého roztoča?
Dostanete ho v sypkom pilinovom substráte, ktorým posypete rastliny. Dravý roztoč sa rozmnožuje takmer dvakrát rýchlejšie ako populácia roztočca chmeľového, preto je schopný škodcu veľmi rýchlo potlačiť. Podmienkou je udržiavanie nie príliš vysokej teploty a vyššej vlhkosti vzduchu – skleník musíte vetrať a v prípade potreby porast zalievať postrekom. Pri nedodržaní vhodných podmienok sa hlavne pri pestovaní vyšších rastlín, napríklad uhoriek na vertikálnej opore, stáva, že populácia predátora a koristi sa rozdelí – roztočec chmeľový sa rozmnožuje v horných, teplejších častiach porastu, kým dravý roztoč v dolných, chladnejších a vlhkejších miestach, takže ochrana nefunguje.
V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch môžete dravého roztoča kombinovať s ďalším druhom predátora Amblyseius californicus. Živí sa rôznymi druhmi roztočcov, vajíčkami a larvami strapiek a ďalšími náhradnými zdrojmi potravy, vďaka čomu prežije aj v podmienkach malého výskytu roztočcov. Rozmnožuje sa však pomalšie než dravý roztoč.

Molica skleníková

Najväčšie škody spôsobuje na rajčiakoch, uhorkách, paprike, tekviciach a na okrasných rastlinách. Kolónie škodcu sa najčastejšie nachádzajú na spodnej strane najmladších listov vo vrchných partiách rastliny. Biele „mušky“ po vyrušení vzlietnu z porastu. V krytých priestoroch sú aktívne počas celého roka. Vyššia teplota a vyššia relatívna vlhkosť vzduchu rozmnožovanie molice skleníkovej (Trialeurodes vaporariorum) ešte zrýchľujú. Škodí vyciciavaním rastlinných štiav, dôsledkom čoho sa zo začiatku objavujú na listoch žlté škvrny. Ich počet však rýchlo rastie, preto neskôr listy žltnú celé, deformujú sa a opadávajú – môže vyschnúť celá rastlina. Molice sú navyše prenášačmi rastlinných vírusov.

Preventívne opatrenia: Do juhovýchodnej časti skleníka a v blízkosti vchodu po vysadení priesad umiestnite vo výške rastlín žlté lepové doštičky. Ak použijete väčší počet doštičiek (20 kusov na 100 m2 ), môžete aj takto znížiť populáciu škodcu, no účinnosť tejto metódy je do dvoch mesiacov.
Biologická ochrana: V stredoeurópskom regióne je základným prvkom v biologickej ochrane skleníkových kultúr proti všetkým druhom molíc (skleníkovej, tabakovej, lastovičníkovej) parazitická osička (Encarsia formosa - En-Strip). Samičky kladú vajíčka priamo do lariev škodcu, a to 5 až 13 za deň, pričom každá dospelá osička ešte zožerie dve-tri larvy. Z prirodzených nepriateľov molíc sa však dajú využiť aj dravé roztoče (Amblydromalus limonicus, Amblyseius swirskii) a predátory ako zlatoočka (Chrysoperla catnea) či dravá bzdocha (Macrolophus pygmaeus).

Amblyseius swirskii je dravý roztoč veľkosti asi 0,5 mm Vyhľadáva, napáda a vysáva larvy strapiek a molíc

Ako aplikovať parazitickú osičku Encarsia formosa?
Dodáva sa v štádiu kukly nalepenej na papierovej kartičke, ktorá sa zavesí na rastlinu bezprostredne po zistení škodcu na žltých lepových doštičkách. Počas jedného mesiaca, treba každý týždeň aplikovať jeden-dva jedince parazitickej osičky na štvorcový meter, pričom sa odporúča v tomto pokračovať až do dosiahnutia 80 percent parazitovaných molíc. V malých skleníkoch sa úspešne aplikuje jedna-dve dávky asi po 5 až 10 jedincov na štvorcový meter.

Strapky

Najväčšie škody v skleníkoch spôsobuje strapka západná (Frankliniella occidentalis) a to na paprike a uhorkách, kde môže spôsobiť zníženie úrody až do 70 percent. Larvy aj dospelé jedince cicajú rastlinné šťavy z listov, púčikov, kvetov a iných mäkkých častí rastlín. Ich činnosťou sa tvoria striebristé až belavé škvrny, ktoré sú najskôr drobné, no časom sa zväčšujú a spájajú. Môžu prekryť celú plochu listu, ktorý potom usychá, ale zostáva na rastline. Strapky sa živia peľom, negatívne ovplyvňujú oplodnenie a kvalitu plodov. Po napichnutí bázy mladého plodu papriky sa v mieste vpichu tvorí nekróza a neskôr dochádza k deformácii. Škodca vylučuje zelený trus, cez poranenia do rastlín prenikajú sekundárne patogény. Nebezpečenstvo napadnutia hrozí už pri pestovaní priesad. Strapka západná je zároveň prenášačom vírusu bronzovitosti rajčiaka.

Preventívne opatrenia: Odporúča sa použitie sietí na dvere skleníka s okami 0,25 mm na
zabránenie príletu škodcu. Dôležité je sledovať jeho výskyt pomocou modrých lepových doštičiek. Treba ich inštalovať na začiatku vegetácie blízko vchodu a neskôr rovnomerne rozmiestniť aj v skleníku. Dolná časť lepovej doštičky má byť vo výške vrchnej časti rastlín, preto ich treba priamoúmerne s rastom porastu zdvíhať. Nálet škodcu kontrolujte minimálne raz týždenne. Využívajú sa aj žlté lepové doštičky, ale tie sú menej efektívne.
Biologická ochrana: Proti strapkám v skleníkoch sa aplikujú najmä dravé roztoče a dravé bzdochy.
Dravý roztoč (Amblyseius swirskii ) napáda a vyciciava larvy strapiek a roztočcov. Za jeden deň mu podľahnú asi tri larvy. Je schopný živiť sa peľom, takže ho môžete aplikovať preventívne na začiatku sezóny, aby sa stihol rozmnožiť.
Z biologických prípravkov je proti strapkám povolený SpinTor.

SpinTor je prvý prírodný insekticíd, ktorý nevzniká chemickou syntézou, ale je produkovaný činnosťou baktérie Saccha-ropolyspora spinosa, ktorá je bežnou súčasťou pôdneho edafonu.

Vošky

Plodiny pestované v skleníkoch a vo fóliovníkoch najčastejšie napáda voška broskyňová (Myzus persicae), voška bavlníková (Aphis gossypii), voška rešetliaková (A. nasturtii) a voška záhradná (Macrosiphum euphorbiae). Tento škodca môže spôsobiť spomalenie rastu, rôzne deformácie a často aj odumieranie mladých rastlín. Nepriamo škodí vylučovaním medovice, ktorá je živnou pôdou
pre huby – černe. Vošky sú tiež prenášačmi rastlinných vírusov.
Preventívne opatrenia: Dôležité je pravidelné sledovanie výskytu škodcu. Kontrolujte hlavne spodnú stranu listov a stonky, kde sa sústreďujú jeho kolónie.

Biologická ochrana: Na papriku môžete použiť prípravky na báze nimbového oleja spolu so zmáčadlom a na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata (Rock Effect). Vždy striktne dodržiavajte odporúčané dávkovanie, lebo pri vyšších koncentráciách môžu byť tieto prípravky fytotoxické (škodlivé pre rastliny). Z prirodzených nepriateľov vošiek sa v krytých priestoroch využívajú hlavne parazitické osičky (Aphidius colemani a Aphidius ervi). Samičky aktívne vyhľadávajú vošky na vzdialenosť aj niekoľko desiatok metrov a jednotlivo do nich kladú vajíčka. Pri výskyte vošiek vo väčších kolóniách treba ochranu doplniť iným bioagensom, napríklad dravými byľomormi, lienkami alebo zlatoočkami.