Ako izbové rastliny ochrániť pred škodcami počas zimy?

Škodce a choroby sú aktívne aj v zimnom období v uzatvorených priestoroch. Krátke zimné dni s nedostatkom slnečného svetla a nadpriemerne vysoká teplota v miestnosti spôsobujú u väčšiny rastlín nezdravý rast. Rastliny sú vysilené a citlivejšie k napadnutiu chorobami a najmä škodcami. Taktiež príliš suchý teplý vzduch podporuje rýchle rozmnoženie škodcov. Medzi najčastejších škodcov izbových rastlín patria červce, Coccoidea, tiež už spomínané strapky a roztočce z čeľade roztočcovité, Tetranichidae.

Izbové rastliny treba pravidelne kontrolovať už na začiatku zimy, kedy môžeme rastliny ešte ošetriť vo vonkajšom prostredí mimo bytu. V byte treba použiť hygienicky prijateľný spôsob ochrany a to buď mechanický spôsob, alebo použiť niektorý biopreparát. Podľa intenzity napadnutia treba ošetrenie zopakovať po 7–10 dňoch. Rastliny precízne skontrolujte - jediná prehliadnutá voška, molica, roztočec môže behom krátkej doby napadnúť všetky citlivé rastliny v miestnosti.

Viac o pestovaní rastlín sa dozviete z nasledovných publikáciách:

Knihy si môžete objednať po kliknutí na ich obálky.

Červce

Červce (Coccoidea) sú častými škodcami na izbových rastlinách. Je to drobný hmyz. Vyznačujú sa viditeľným pohlavným dimorfizmom. Samičky sú vždy bezkrídle, tykadlá a nohy im často chýbajú. Vôbec nepripomínajú hmyz. Samčeky majú zakrpatený druhý pár krídiel alebo sú úplne bezkrídli. Telo červcov je mäkké, pokrýva ho štítok z vosku vylučovaného voskovými žľazami, alebo produkujú voskové vlákna, ktoré pokrývajú telo červca. Na rastlinách škodia vyciciavaním štiav, čo spôsobuje spomalený rast rastlín, vädnutie a uschýnanie vetvičiek, prípadne aj celej rastliny. Nepriamo škodia vylučovaním medovice na ktorej sa vyvíjajú huby – černe, čím sa znižuje asimilačná plocha rastliny. Na izbových rastlinách škodí viac druhov z troch čeľadí a to čeľaď puklicovité – Coccidae, štítničkovité – Diaspididae a čeľade Pseudococcidae.

Ochrana

Pri malom množstve rastlín a slabom napadnutí sa odporúča červce mechanicky odstraňovať kúskom vaty namočenej do alkoholu alebo štetcom, prípadne odstrihnúť napadnutú časť rastliny. Pri väčšom množstve rastlín a silnejšom napadnutí treba vykonať priamu ochranu. Používať chemické insekticídy v zatvorených priestoroch sa neodporúča. Pred prenesením rastlín do bytov treba rastliny skontrolovať. Voskové vlákna chránia červce pred postrekmi. Preto je postrek potrebné vykonať dôkladne s väčším množstvom vody. Použiť môžeme prípravky povolené na tieto účely. Z biologických prípravkov sa môže použiť pomocný prípravok na báze oleja zo stromu Pongammia pinnata (RockEffect, Synfónia lesk 3 v 1).

Roztočec chmeľový

Roztočece sú drobné živočíchy, dĺžka tela je 0,5 mm, tvar tela je vajcovitý. Dospelé jedince majú štyri páry nôh, kým larvy iba tri. Najčastejšie sa vyskytujúci druh je roztočec chmeľový (Tetranychus urticae). Je výrazný polyfág. Napáda široké spektrum rastlín v zatvorených priestoroch. Z izbových rastlín napáda rôzne okrasné rastliny ako sú fikusy, palmy, gerbery, azalky, kaktusy a iné. Škodí vyciciavaním štiav najmä zo spodnej strany listov. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny o veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočcov, ktoré vytvárajú jemnú pavučinku. 

V skleníkoch a bytoch majú často nepretržitý vývoj. Dĺžka vývoja od vajíčka do dospelého jedinca závisí od teploty a vlhkosti prostredia a môže trvať len 10 dní. Roztočcom vyhovuje suché a teplé prostredie.

Ochrana

S ochranou proti roztočcom ako aj iným škodcom izbových rastlín treba začať ešte koncom leta pred prenesením rastlín do bytov. Rastliny treba dôkladne skontrolovať. Ak zistíme výskyt niektorého zo škodcov, urobíme vonku postrek s povolenými prípravkami. Do bytu premiestniť rastliny až po uplynutí predpísanej čakacej doby použitého prípravku. Z biologických prípravkov proti roztočcom môžeme použiť prípravky na baze azadirachtinu (NeemAzal TS, KaraNimba Mikro) a na báze oleja zo stromu Pongammia pinnata (RockEffect, Synfónia lesk 3 v 1).

Proti roztočovi chmeľovému sa v zatvorených priestoroch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis (Spidex).

Molica skleníková

Molica skleníková, Trialeurodes vaporariorum, je jeden z najobávanejších škodcov pestovaných rastlín v zatvorených priestoroch. Je polyfág a škodí aj na rôznych okrasných rastlinách. Dospelé jedince sa podobajú na malého bieleho motýľa s dĺžkou tela 1 – 1,5 mm.  Majú dva páry krídiel približne rovnakého tvaru a veľkosti zložené do tvaru striešky. Larvy (nymfy 1. instaru) sú bledo zelené prekryté voskovým povlakom a sú pohyblivé. Po prvom zvliekaní sú nepohyblivé a sú zalepené na liste. Po treťom zvliekaní vzniká pupárium, ktoré má elipsovitý tvar a podobá sa na krabičku sardiniek. Z pupária sa liahne dospelý jedinec. Pri vyšších teplotách je vývoj a rozmnožovanie molíc veľmi rýchly. Celý vývojový cyklus trvá 20 až 28 dní. 

Škodia larvy, nymfy a dospelé jedince vyciciavaním štiav z pletív rastlín predovšetkým zo spodnej strane listov. Následkom vyciciavania štiav prichádza k zmenám farby rastliny. Zo začiatku sa na listoch objavujú žlté škvrny. Ich počet rýchlo rastie, listy celé žltnú. Napadnuté listy sa deformujú a opadávajú. Molice škodia aj vylučovaním medovice (produkt metabolizmu obsahujúci cukry), ktorá prekrýva listy, na ktorých vyvíjajú huby – černe spôsobujúce zníženie fotosyntézy. Napadnuté rastliny sú neatraktívne kvôli špinavému povrchu. Škodí aj nepriamo prenosom vírusových ochorení.

Ochrana 

Ochrana proti moliciam je veľmi náročná pretože sú niektoré populácie rezistentné voči insekticídom. Výskyt molíc sledujeme buď pomocou žltých lepových dosiek, alebo vizuálne. Raz do týždňa kontrolujeme počet napadnutých rastlín/listov s kolóniami molíc. Postrek treba usmerniť na spodnú stranu listov, kde sa nachádza škodca. Do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo (napr. Agrovital) . V ekologickej produkcii v niektorých krajinách je zaregistrovaný prípravok na báze azadirachtinu (NeemAzal TS). V zatvorených priestoroch sa využívajú v biologickej ochrane proti moliciam ich prírodný nepriatelia - dravé osičky Emcarsia formosa (prípravok En-strip). 

Strapky

Strapky sú drobný hmyz s dĺžkou tela 1,5 – 2,5 mm. Telo je štíhle. Dva páry krídiel sú úzke a obrastené chĺpkami. Najčastejšie vyskytujúci druh v zatvorených priestoroch je strapka skleníkova (Heliothrips haemorrhoidalis) a strapka západná - Frankliniella occidentalis. Vývoj týchto druhoch trvá tri až  štyri týždne.

Oba druhy sú výrazné polyfágy škodiace na rôznych rastlinách. Škodlivým štádiom je imágo a larva, ktoré vyciciavajú šťavy z listov, pukov, kvetov a iných mäkkých častiach rastlín. Vyciciavaním štiav spôsobujú vytváranie striebristých škvŕn na týchto častiach. Napadnuté rastliny sa deformujú, žltnú a zasychajú. Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby. Znižuje sa fotosyntéza a zvyšuje sa vyparovanie vody. Cez poranené časti prenikajú patogénny. Okrem priamych škôd prenášajú aj niektoré vírusové choroby.

Ochrana

Nálet imág do porastov sa zisťuje pomocou modrých lepových dosiek. Žlté lepové dosky sa tiež využívajú, ale sú menej efektívne. Aplikáciu insekticídov treba vykonať na začiatku výskytu imág v poraste. Proti strapkám sa využíva v rámci biologickej ochrany viacero druhov bioagensov. V skleníkoch sa využívajú najmä dravé roztoče Neoseiulus (Amblyseius cucumeris - prípravok Triplex). Do pôdy sa aplikujú parazitické hlistice Steinernema feltiae - Entonem, ktoré sa používaju aj proti smutivkám.

Z biologických prípravkov povolený je prípravok na báze spinosadu (SpinTor). Tiež môžeme proti strapkám použiť prípravky na baze azadirachtinu (NeemAzal TS) a na baze oleja zo stromu Pongammia pinnata (RockEffect).