Veľký prehľad škodcov paprike

Ani paprike sa tak ako iným zeleninovým druhom počas vegetácie nevyhýbajú choroby a škodce. Či už ide o vzchádzajúce semenáčiky, priesady pripravené na vysádzanie alebo rodiace rastliny v skleníkoch a na voľných hriadkach. Vošky, roztočíky, molice, mora bavlníková, menej známe bzdochy, z chorôb bakteriózy alebo atraknózy, to je len časť problémov, s ktorými sa pri pestovaní papriky stretávate najčastejšie. 

Roztočec chmeľový

Len 0,5 mm dlhý škodca prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch, napríklad pod lístím na pôde alebo priamo v pôde v hĺbke do 10 cm. V skleníkoch úkryt opúšťa zvyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny, trávy alebo na pestované rastliny, kde kladú vajíčka. Z nich sa liahnu larvy, ktoré môžu migrovať na iné rastliny.

Kedy škodí: Prvé silnejšie napadnutie možno pozorovať, keď sa denné teploty dlhšie držia nad 20 °C. Populácia škodcu so zvyšujúcimi sa teplotami rastie a maximálny výskyt dosahuje začiatkom augusta. Neskôr sa populačná hustota s klesajúcimi teplotami zmenšuje. Počas roka sa na poli vyvinie šesť až osem generácií, v skleníkochich je oveľa viac. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto.

Príznaky napadnutia: Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) je výrazný polyfág, preto sa môže vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Na spodnej strane napadnutých listov možno pozorovať jemnú pavučinku s kolóniami roztočcov. V dôsledku cicania rastlinných štiav sa tvoria naozaj drobné škvrny, ktoré sa pri silnom napadnutí spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Poškodené listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú.

Preventívne opatrenia: Vysádzanie zdravého rastlinného materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie proti výskytu škodcu. Priesady preto treba vždy dôkladne skontrolovať. Roztočce majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov, ktorých podpora je tiež významným ochranným opatrením pri pestovaní zeleniny. Základom je nepoužívať toxické pesticídy, najmä širokospektrálne insekticídy. Proti roztočcovi chmeľovému sa v skleníkoch nasadzuje dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať s P. persimilis a s ďalším predátorom roztočcov, s druhom Amblyseius californicus, ktorý na rozdiel od P. presimilis nie je monofág. Živí sa rôznymi druhmi roztočcov, vajíčkami a larvami strapiek a ďalšími náhradnými zdrojmi potravy.

Priama ochrana: S ochranou proti roztočcom treba začať hneď po zistení príznakov. Môžete použiť niektorý z týchto biologických prípravkov: Floravita Citro, Karanimba Mikro, NeemAzal T/S alebo RockEffect.

Osivá v NATURAL kvalite, geneticky nemodifikované a chemicky neošetrené nájdete TU.

Vošky

Papriku napáda niekoľko druhov vošiek, no najčastejšie ide o vošku broskyňovú (Myzus persicae), vošku bavlníkovú (Aphis gossypii), vošku rešetliakovú (A. nasturtii) a vošku záhradnú (Mac­rosiphum euphorbiae).

Na rastlinách škodia dvomi spôsobmi. Priamo, teda vyciciavaním štiav z listov a stoniek, čím osla­bujú napadnutú rastlinu, ktorá potom pomalšie rastie, listy sa deformujú (stáčajú) a úroda sa znižuje. Nepriamo škodia vylučovaním medovice, ktorou oblepujú listy, tak spomaľujú rast a sú tiež hlavnými prenášačmi vírusových chorôb.

Ochrana papriky proti voškám je náročná bez ohľadu na to, či sa pestuje na otvorenom poli ale­bo v uzavretých priestoroch. Na hriadkach je zväčša úspešná len chemická ochrana, kým v sklení­koch a vo fóliovníkoch dobre fun­gujú aj biologické spôsoby.

Preventívne opatrenia: Veľký vý­znam majú hlavne pri pestovaní v krytých priestoroch. Ide o pravi­delné ničenie burín aj v okolí skle­níka či fóliovníka a o udržiavanie čistoty. Dôležité je tiež pravidelné kontrolovanie výskytu škodcov priamo na rastlinách a pomocou žltých lepových dosiek.

Biologická ochrana: Pri ekologickom pestovaní papriky môžete použiť prípravky na báze neemového (nimbového) oleja (KaraNimba Mikro) alebo na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata (RockEffect). Aj tu však treba dbať na dodržiavanie dávkovania, lebo inak môžu byť prípravky fytotoxické.

BiokaURTICA je vodný extrakt zo Žihľavy dvojdomej (URTICA DIOICA), ktorý prirodzeným spôsobom aktivuje odolnosť rastlín proti patogénnym hubám a baktériám. Taktiež pôsobí proti žravému a cicavému hmyzu. Extrakt treba vždy aplikovať preventívne od jari do jesene v intervale 7 až 15 dní. Za vlhkého počasia alebo silného napadnutia sa odporúčajú kratšie intervaly postreku. Do postreku odporúčame použiť zmáčadlo (0,1-0,2 % BorOil).

Podpora prirodzených nepriateľov: Vošky ich majú veľmi veľa, a tak môžu pomôcť výrazne ob­medziť ich populáciu. Mnohí sa úspešne využívajú v biologickej ochrane pestovanej zeleniny hlavne v krytých priestoroch, na­príklad parazitické osičky (Aphi­dius colemani a Aphidius ervi). Pri výskyte vošiek vo väčších kolóniách treba ochranu doplniť napríklad dravými byľomormi ale­bo inými parazitickými osičkami (Aphidoletes aphidimyza).

Vijačka kukuričná

Tento polyfágny škodca sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlín. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou hostiteľskou rastlinou, zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, ale napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler a špargľu. V poslednom desaťročí boli významné poškodenia papriky zaznamenané aj u nás.

Kedy škodí: Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) prezimuje v štádiu larvy vo zvyškoch rastlín, najmä kukurice a v pôde. Kuklí sa na jar a prvé motýle v podmienkach Slovenska lietajú v prvej polovici júna. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Motýle druhej generácie začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase je väčšina porastov kukurice plne vyvinutá a začína schnúť, čo je pre škodcu neatraktívne, preto samičky kladú vajíčka na iné rastliny, hlavne na papriku. Vyliahnuté larvy sa najskôr živia na listoch vyhrýzaním nepravidelných drobných dierok, neskôr sa vžierajú do stonky a plodu.

Príznaky napadnutia: Poškodenia listov papriky v podobe malých dierok sú bezvýznamné, horšie je to v prípade vyhrýzania chodbičiek v stonkách. Rastliny sú slabo vyživované a lámu sa. Do plodov larvy prenikajú v blízkosti stopiek veľmi drobnými otvormi. Vidieť ich možno len vďaka trusu, ktorý za sebou zanechávajú. Živia sa semenami a oplodím, ktoré vyžierajú až po pokožku. Napadnuté mladé plody opadávajú. Väčšie zostávajú na rastline, preto sa spočiatku ničím veľmi nelíšia od nepoškodených. Až neskôr mäknú a zahnívajú vplyvom húb a baktérií, ktoré osídľujú poškodené miesta. Kvantitatívne a kvalitatívne škody môžu byť veľmi vážne. Často býva napadnutých až viac ako 50 percent plodov. Podobné poškodenia zapríčiňujú aj húsenice mory bavlníkovej.

Preventívne opatrenia: Odporúča sa nepestovať papriku po ku­kurici, a ak je to možné, vysádzať ju čo najďalej od kukuričných polí. Paradoxne však porast pap­riky ochránite, i keď v blízkosti zasejete kukuricu cukrovú v ne­skoršom termíne. V období kvit­nutia bude pre samičky vijačky atraktívnejšia.

Biologická ochrana: Môžete využiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis spp. kurstaki (Lepinox Plus) a tiež vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma.

Lepinox Plus pôsobí ako požerový preparát špecificky proti húseniciam motýľov radu Lepidoptera. Prípravok je najúčinnejší proti húseniciam prvého a druhého instaru. Húsenice po požití prípravku prestávajú prijímať potravu a po 2-5 dňoch hynú. Lepinox Plus nepôsobí na dospelé jedince motýľov ani na iných škodcov a nepoškodzuje ani ich antagonistov.

Vhodný termín: V ochrane proti vijačke kukuričnej je veľmi dôle­žitý termín ošetrenia. Prípravky treba použiť v čase, keď je vyliah­nutých čo najviac húseníc a tie sa nachádzajú na listoch alebo plodoch.  Zistiť vhodný termín môžete na základe signalizácie náletu motýľov pomocou svetelných lapačov. Spravidla optimálny termín postreku by mal byť v čase maximálneho výskytu motýľov v lapačoch. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách papriky, ktoré je zhodné s objavením prvého poškodenia listov mladými larvami. Toto poškodenie je v poraste ľahšie spozorovateľné než znášky vajíčok.

Mora bavlníková

Tento motýľ s rozpätím krídiel 3,5 až 4 cm po prezimovaní migruje na veľmi veľké vzdialenosti z oblasti Stredozemného mora do strednej Európy a ďalej do Škandinávie. Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Tohto škodcu môžete spozorovať počas celého roka až do októbra. Samičky mory bavlníkovej (Helicoverpa armigera) kladú vajíčka na všetky časti rast­lín. Larvy sú pomerne agresívne a môžu sa navzájom požierať. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývin tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota a väčšie množstvo zrá­žok na jar a vysoké teploty v lete. Do roka sa v našich podmienkach vyvinú dve až štyri generácie.

Príznaky napadnutia: Mora bavlníková je veľkým polyfágom a patrí k najnebezpečnejším škodcom sveta. Škodí na rôznych druhoch zeleniny, ako sú rajčiaky, paprika, zemiaky, na druhoch z čeľadí bôbovitých a tekvicovitých. Škody spôsobené húsenicami mory bavlníkovej sú podobné ako v prípade vijačky kukuričnej. Vžierajú sa dovnútra plodov papriky, živia sa dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie. Tvoria niekoľko vstupných otvorov, ktoré sú zvyčajne väčšie ako po húseniciach vijačky.

Preventívne opatrenia: Škodám možno predísť udržiavaním porastov bez burín, čo znižuje mož­nosti škodcu na kladenie vajíčok.

Biologická ochrana: V prípade papriky je rovnaká ako proti vijačke kukuričnej.