Roztočec chmeľový – významný škodca záhradných plodín a ovocných stromoch

Roztočec chmeľový - Tetranychus urticae je druh ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe.

Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Samčeky a nymfy na jeseň uhynú. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú) na tmavo zelenú.

Od druhej polovice júna roztočec chmeľový prechádza na ovocné stromy. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta, neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou.

Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Z ovocných stromov poškodzuje najmä jabloň, hrušku, slivku, čerešňu, višňu, broskyňu a vinič. Je významný škodca zeleniny pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli, škodí najmä na uhorkách, rajčiakoch, fazuli. Veľké škody zapríčiňuje aj na poľných plodinách, najmä na chmeli, sóji, kukurici, slnečnici, bavlníku ako aj na veľkom počte okrasných a lesných rastlín.

S ochranou treba začať hneď po zistení príznakov. Proti roztočom môžeme použiť nasledovné biologické prípravky: Floravita Citro, Karanimba Mikro, NeemAzal T/S, RockEffect.

Biologické prípravky na ochranu rastlín nájdete TU.

Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočcov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny, o veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Silnejšie napadnuté rastliny celé odumierajú. Listy napadnutých ovocných stromov sa stáčajú a sfarbia sa do siva. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóji a v suchých rokoch aj fazuľa mení farbu na červeno medenú.

Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. 

V ochrane ovocných sadov proti roztočom je významné vyvážené hnojenie a ničenie burín pod stromami. Roztoč ovocný a chmeľový sa po prezimovaní vyvíjajú na burinách a potom migrujú na ovocné stromy.

Sejba alebo sadba zdravého sadbového materiálu je veľmi jednoduché ale účinné opatrenie, ktoré znamená, že pred sadbou alebo presadzovaním treba skontrolovať sadbový materiál a vysádzať iba ten, v ktorom alebo na ktorom nie sú roztoče. Je to významný spôsob pri produkcii zeleniny z priesad či už na otvorenom poli alebo v skleníkoch proti roztočom z čeľade Tetranychidae.

V uzatvorených priestoroch sa na elimináciu škôd od roztočov používajú opatrenia, ktoré by sme mohli nazvať základné hygienické opatrenia, ktoré sa využívajú aj proti iným škodcom. Významné je ničenie a vynášanie rastlinných pozostatkov a burín zo skleníkov pred presádzaním rastlín.

Viac o pestovaní rastlín sa dozviete z nasledovných publikáciách:

 Knihy si môžete objednať po kliknutí na ich obálky. 

Biologické metódy ochrany

Roztoče sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov. K premnoženiu roztočov prichádza v tých agroekosystémoch, kde je narušený ekosystém a  hlavne kde sú zničený prirodzený nepriatelia roztočov pesticídmi. Preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením v ochrane sadov a viníc, a tiež aj iných plodín. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom rade  nepoužívaním toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov. Na prilákanie predátorov a parazitoidov sa vykonáva  ozeleňovanie medziradia v ovocných sadoch a viniciach. Týmto spôsobom sa vytárajú stabilné ekosystémy, v ktorých neprichádza k premnoženiu jednotlivých škodcov a ani roztočov.

Tiež sa veľmi účinne používa introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri do sadov a viníc. Tento dravý roztoč má vysokú bioregulečnú kapacitu: jedna samička tohto druhu za jeden deň vysaje až 8 dospelých jedincov roztočov a až 320 vlnovníkovcov a počas života až 450 jedincov dospelých roztočov a 18 000 vlnovníkovcov. Tento druh nikdy nezničí celú populáciu škodlivých roztočov úplne.

MÁTE ZÁUJEM O dravého roztoča? Môžete si ho predobjednať tu: Typhlodromus pyri 

 

Dravý roztoč Typhlodromus pyri sa dodáva v špeciálnych plstených pásoch v ktorých sa nachádza  niekoľko desiatok (obyčajne okolo 30) prezimujúcich samičiek roztočov. Tieto plstené pásy sa pripevňujú na konáre ovocného stromu či kríku v zime od januára do konca februára. Na jar, keď sa teploty zvýšia, roztoče pásy opustia a začínajú sa rozmnožovať a kolonizovať postupne celý strom či krík viniča. Po introdukcii dravého roztoča treba dbať na výber prípravkov na ochranu, aby nedošlo k ničeniu populácie dravého roztoča. 

Na rozdiel od chemickej ochrany je biologická ochrana pomocou dravého roztoča  dlhodobo účinná. Po použití chemickej ochrany je po niekoľkých dňoch či týždňoch vinič znova napádaný roztočmi. Pri biologickej ochrane je dlhodobá účinnosť  zaručená prítomnosťou dravých jedincov na rastlinách, a v prípade zvýšeného výskytu škodlivých roztočov veľmi rýchlo prichádza k ich regulácii. Výsledkom je trvalé potláčanie škodlivých roztočov pod hladinu škodlivosti.     

Ochrana v skleníkoch 

Proti roztočovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis (Spidex). Dospelý jedinec  tohto druhu je oranžovo červenej farby, veľkosti asi 0,6 mm. Rýchlo sa pohybuje, vyhľadáva a vysáva vajíčka, larvy, nymfy a dospelé jedince roztoča chmeľového. Dospelý jedinec za jeden deň skonzumuje cca 5 dospelých jedincov alebo 20 lariev roztočov. V prípade, že korisť chýba sa môže kratšiu dobu živiť na medovici (výlučky listových vošiek), ale často prichádza ku kanibalizmu vďaka čomu behom niekoľkých dní populácia predátora vyhynie.

 

 

Mohli by Vás zaujímať aj nasledovné články :

Ako biologickou cestou ochrániť vinič pred plesňou sivou (Botrytídou)?

Máte striebristé škvrny na rastlinách? Skontrolujte či sa strapky nehostia Vašimi rastlinkami.

Molica lastovičníková je nový škodca kapustovín, poradíme Vám ako proti nej biologicky zasiahnuť.

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií tu.