Medvedík
Telo dospelého jedinca je dlhé 4-6 cm, tmavohnedej farby. Predný pár nôh je prispôsobený na hrabanie. Prvý pár krídel sú trojuholníkového tvaru a je silne sklerotizované. Zadné krídla sú blanité. Vajíčka sú elipsovitého tvaru, dĺžke 2-2,5 mm a šírke 1-1,5 mm, biele až žlté. Vyliahnuté larvy sú biele, merajú do 5 mm. Larvy sa podobajú na dospelých jedincov ale nemajú krídla.
Prezimuje imága a larvy v pôde v hĺbke 60 – 100 cm, najme na miestach kde je dosť maštaľného hnoja alebo komposta. Na jar larvy a imága začínajú byť aktívny skoro na jar a to najprv v pareniskách (už v marci). Larvy sa na jar štyrikrát vyzliekajú a v máji dospievajú. Dospelé jedince chodby opúšťajú počas leta keď sa pária. Samičky po oplodnení vytvárajú v pôde dlhú chodbu ktorá končí komôrkou (hniezdo) kde kladú vajíčka (do 360 na hniezdo). Embryonálny vývoj trvá dva až štyri týždne. Larvy sa masove liahnu od polovice júna až do konca júla. Vyliahnuté larvy zostávajú v hniezde 3-4 týždne kým im nestvrdne pokožka. Samičky kladú vajíčka počas dlhšieho obdobia a preto v tom istom čase sú prítomné rôzne vývojové štádia škodcu.
Masovému rozmnožovaniu škodcu vyhovuje permanentne vlhká, kyprá a maštaľným hnojom vyhnojená pôda. Vyskytuje najme na plochách v blízkosti riek, kanálov a potokov všade kde je vysoko spodná voda a tiež na plochách kde sa zavlažuje. Na zavlažovaných plochách je počet jedincov tohto škodcu aj desať násobne väčší ako na nezavlažovaných plochách. Na sucho sú zvlášť citlivé larvy, v suchom prostredí rýchlo hynú.
Medvedík obyčajný má veľa prírodných nepriateľov: vrany, škorce, bažanti, bociany, hydina, líšky, krt obyčajný, niektoré druhy háďatiek a roztočov. Zo spomenutých najvýznamnejší je krt obyčajný.
Škodlivosť
Medvedík obyčajný uprednosťuje potraviny živočíšneho pôvodu nad rastlinnými. Živí sa dážďovkami, slimákmi, rôznym hmyzom (larvami kováčikov, chrústov, komárov atď). Potravu rastlinného pôvodu konzumuje menej a najme v suchom období keď živočíchy s ktorými sa živí zaliezajú hlbšie do pôdy.
Potravu začína primať keď je teplota 12 až 15°C. Je polyfág, ktorý napáda rôzne druhy zeleniny ale aj poľné plodiny. Živí sa koreňmi a inými jemnými podzemnými časťami. Imágo najväčšie škody zapríčiňuje počas dospelostného žeru na jar požieraním podzemných častí klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín. Škodí na dva spôsoby: priamo a nepriamo. Kopaním horizontálnych chodieb v pôde prehrýza podzemné časti rastlín ktoré sa mu nájdu v ceste a tiež oddeľuje rastliny od pôdy a takéto rastliny postupne vädnú a sušia sa. Škodí počas celého roka ale najväčšie škody zapríčiňuje na jar. Dôsledkom jeho činnosti zostáva porast s menším počtom rastlín na jednotku plochy a niekedy je potrebné aj znovu vykonať sejbu alebo presádzanie. Okrem toho medvedík môže spôsobiť značné škody aj kanálom na zavlažovanie kopaním chodieb spôsobuje únik vody.
Najväčšie škody zapríčiňuje na zelenine pestovanej v zatvorených priestoroch (v pareniskách, fóliovníkoch a skleníkoch) ale aj na otvorenom poli. Tiež škodí aj na poľných plodinách najme na kukurici a tabaku ale aj na cukrovej repe, slnečnici a obilninách. Značné škody môže spôsobiť aj v škôlkach ovocných stromov, na jednoročných stromoch.
Ochrana
Na reguláciu medvedíka obyčajného sa využívajú agrotechnické, chemické a mechanické opatrenia. Veľký význam majú agrotechnické opatrenia a najmä obrábanie pôdy. Hlboká orba a každá iná príprava pôdy ničia hniezda a chodby. Vajíčka ktoré sa pri obrábaní pôdy dostanú na povrch pôdy po niekoľkých hodinách hynú.
Na záhradách sa proti tomuto škodcovi využívajú rôzne mechanické opatrenia. Jedna z nich je ničenie hniezd. Prítomnosť medvedíka odhaľuje jemne vyvýšená pôda šírky 2-2,5 cm nad kľukatými chodbami, ktoré sú široké 1 cm. Na tomto mieste treba vykopať jamu a tak zničiť hniezdo kde sa nachádzajú vajíčka alebo už vyliahnuté larvy. Imága sa môžu chytať do nádob zakopaných do pôdy. Účinnosť je väčšia keď sa nádoby spoja doskou. Imága sa pohybujú vedľa dosky, nevedia odbočiť a preto padajú do jednej alebo druhej zakopanej nádoby. Zaujímavý je spôsob ničenia jedincov tohto škodcu v zime. V jeseň sa vykope jama veľkosti asi 0,5x0,5x0,5 m alebo aj väčšia a vyplní sa maštaľným hnojom. Imága a larvy vyhľadávajú skrýšu na prezimovanie na týchto miestach lebo je tu teplejšie. V zime keď sú teploty pod 0°C sa maštaľný hnoj rozhádže a tak larvy a imága vystavíme nízkym teplotám na ktorých hynú.
Biologická ochrana proti tomuto škodcovi sa robí aplikáciou entomopatogénych háďatiek z rodu Steinernema carpocapsae - CAPSANEM
Stránka 1 z 1 - 1 položiek celkom
