›  Biologické prípravky  ›  Biologické prípravky proti škodcom  ›  Vošky  ›  Vlnačka krvava

Vlnačka krvava

Vlnačka krvavá (sr. krvava vaš) – Eriosoma lanigera (Pemphigidae, Sternorrhyncha) je voška, ktorej bezkrídle samičky sú pokryté dlhými bielymi voskovými vláknami, ktoré sa podobajú na vlnu - preto názov vlnačka. Tieto vlákna prekrývajú kolónie týchto vošiek a tak ich chránia od prírodných nepriateľov ale aj od insekticídnych postrekoch, komplikujú ochranu. Keď roztlačíme túto vošku medzi prstami zostane nám na prstoch červená hmota pripomínajúca krv - preto v názve krvavá. Táto hmota sa lepí na oblečenie a ťažko sa čistí (viď obrázok). Vlnačka krvavá neškodí na listoch, ale škodí vyciciavaním štiav na konároch a spôsobuje vznik kambiálnych nádorov. Konáre na napadnutých miestach sa deformujú a vytvárajú sa na nich nádory ktoré praskajú a je to  vstupná brána pre mnohé patogény. Silne napadnuté stromy zaostávajú v raste a môžu aj uhynúť. Ohrozené sú najmä mladé stromy.

Bezkrýdla samička je dlhá 1,7-1,9 mm, variabilnej farby: hrdzavohnedá, fialovočervená, tmavo zelená. Tvar tela je vajcovitý. Telo pokryté modrobiele voskovými vláknami. Okrídlená samička meria 1,6-2,2 mm, je žltohnedej farby. Telo majú pokryté kratšími voskovými vláknami. Mladé larvy nemajú voskové vlákna.

Prezimujú najčastejšie larvy prvého a druhého instaru na koreňoch a kmeňoch jabloní, na jar migrujú do koruny a cicajú na konároch. Nymfy sa vyvinú v dospelé neokrídlené samičky ktoré rodia živé larvy. Jedna samička narodí 100 – 150 lariev. Kolónia sa tvoria najmä na mladých vetvičkách v blízkosti pukov. Najvyššia početnosť v máji a júni, potom sa početnosť znižuje ale v septembri znovu stúpa.  V júni sa objavujú okrídlené formy samičiek ktoré preletujú na susediace stromy. Takto sa behom roka vyvinie 10 – 15 generácii.

Vlnačka krvavá má veľa prírodných nepriateľov ktorý sú schopný ju udržať pod hladinou škodlivosti. Na jar majú najväčší význam predátory: ucholaky, rôzne druhy lienok (Coleoptera: Coccinelidae), larvy pestríc (Diptera: Sirphidae), imága a nymny dravých bzdôch (Heteroptera: Anthocoridae). Neskoršie v lete, má veľký význam parazitoíd  Aphelinus mali. Tento parazitoíd bol do Európy dovezený 20-tych rokoch minulého storočia. Do roka má 5 – 8 generácii tak že sa môže rýchlo rozmnožiť. Viac sa vyskytuje v sadoch kde sa nepoužívajú insekticídy.  Podpora týchto užitočných organizmov je dôležitou zložkou ochrany ovocných sadov. Ako môžeme podporiť výskyt prírodných nepriateľov vošiek (afidofágov) a iných škodcov v sadoch. Prvom rade priamu ochranu robiť len v prípadoch keď je nevyhnutná,  keď hrozí znečistenie plodov medovicou ktorú vylučujú vošky. Postreky robiť s insekticídmi ktoré sú netoxické pre prirodzených nepriateľov. Vytvárať v sadoch podmienky na prežitie prírodných nepriateľov, ponechaním vegetácie alebo vysievaním kvitnúcich rastlín, ktoré produkujú peľ a nektár, čo sú zdroje potravy tohto užitočného hmyzu. Treba sledovať vývoj a migrácie afidofágov a na naučiť sa vedieť prognózovať ich uplatnenie v regulácii vošiek. 

Ochrana

Znížiť napadnutie vlnačkou sa dá správnym výberom odrôd a podpníka. Bujné odrody (Jonagold, Idared, Melrose a iné) sú citlivé na tohto škodcu. Podpníky A2, M111, M106 a M9 sú atraktívnejšie pre tohto škodcu. Napadnutiu sa môže vyhnúť aj správnym výberom stanovišťa, správnym sponom rastlín a znížením poškodení na stromoch. Väčší výskyt tohto škodcu je na silne orezaných sadoch. Z nepriamych opatrení veľký význam má ošetrenie rán po reze stromov. Tiež môžeme napadnuté konáre odrezať a spáliť.

Priama ochrana sa môže robiť v rôznych termínoch. Proti škodcovi sú účinné predjarné postreky a tiež sa môžu robiť postreky pred kvitnutím. V lete sa zásahy robia pri výskyte viac ako 10 kolónii na 100 letorastoch. V ochrane proti vlnačke krvavej sa používajú rovnaké prípravky ako proti iným voškám. Postrek treba urobiť pod vyšším tlakom  a s vyšším množstvom vody aby sa postrek dostál pod voskovú ochrannú vrstvu. Pri ochrane ekologických porastov proti tomuto škodcovi sa odporúča najprv použiť prípravok ktorý obsahuje mazľavé draselné mydlo (Cocana, Floravita Coco), ktoré pomáha pri zmytí voskových vlákien. Aplikuje sa pri vyššom tlaku a väčším množstvom vody. Dávka 50 – 60 ml/ 10 l vody. Po obschnutí, najviac do 24 hodín použiť biologický prípravok proti voškám (Rock Effect – 300 ml/ 10 l vody).      

Stránka 1 z 1 - 3 položiek celkom

Stránka 1 z 1 - 3 položiek celkom