Voška skorocelová
Voška skorocelová
Voška skorocelová (sr. pepeljasta vaš jabuke) prezimuje v štádiu vajíčka na kôre v blízkosti kvetných a listových púčikov. V apríli sa lianu larvy z ktorých sa po štyroch zvliekaniach vyvinú bezkrídle samičky zakladateľky. Druhá generácia sa objavuje dva týždne po kvitnutí a tretia v druhej a tretej dekáde júna. Kolónie sú najprv na spodnej strane listov jednoročných letorastov, neskôr aj na kvetoch a mladých plodoch. Masový výskyt je koncom kvitnutia. V druhej generácii je prítomný menší počet okrídlených samičiek, kým v tretej generácii ich počet narastá. V prvej polovici júla migrujú na sekundárneho hostiteľa. Počas leta sa na sekundárnych hostiteľoch sa vyvinie aj 6 generácii bezkrídlych samičiek. V jeseň sa vyvinú okrídlené samičky, ktoré prelietavaj na jablone a tu znášajú vajíčka z ktorých sa vyvinú samičky a samčeky. V októbri po oplodnení samičky kladú vajíčka do štrbín v kôre a na bazu púčikov, ktoré prezimujú.
Voška skorocelová je dicyklická voška, primárnym hostiteľom je jabloň, výnimočne aj jarabina a oskoruša, v teplejších oblastiach aj hruška. Sekundárnym hostiteľom sú rôzne druhy skorocelov, Plantago spp. Cicaním na listoch spôsobuje výrazné skrúcanie listov, farba je zmenená na žltú často aj červenú. Napadnuté listy sa sušia. Letorasty zaostávajú v raste a sú deformované, v ďalšom rok na nich je menej kvetných púčikov. Plody sú tiež zakrpatené, nevyfarbene a nevýraznej chuti. Sú prakticky nepredajné. Preto je táto voška výrazne škodlivejšia ako voška jabloňová. Tiež škodí aj vylučovaním medovice a prenosom vírusových ochorení.
Ochrana proti voškám
Z nepriamych opatrení proti voškám významné je odstránenie vetvičiek zo sadu po reze, podpora prirodzených nepriateľov a obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromov. Na obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromu sa používajú obojstranné lepiace pásy, ktoré sa pripevnia na kmene stromov. Slúži na vytváranie bariéry pre lezúci škodlivý hmyz z pôdy na kmene stromov. Na lepiacom pásy sa zachytávajú mravce. Mravce vynášajú vošky do koruny stromov. Mravce chránia kolónie vošiek tým, že z kolónií vošiek vynášajú vajíčka ich predátorov. Vošky produkujú medovicu (cukry), ktorou sa zase živia mravce.
O úspechu ochrany proti voškám rozhoduje dostatočná populačná hustota prírodných nepriateľov. Úspešnými regulátormi populácie vošiek sú dravce (predátory) ako sú: larvy a imága lienok, larvy zlatoočiek a pestríc, ucholaky, dravé bzdochy a parazitoidy ako sú voškáry, lumky a iné. Bez účasti týchto užitočných živočíchov sa nedá úspešne potlačiť populácia vošiek. Preto je dôležité neničiť týchto našich pomocníkov chemickými postrekmi, ale používať biologické insekticídy, ktoré sú šetrné k prírodným nepriateľom a životnému prostrediu.
Priame opatrenia proti voške jabloňovej a skorocelovej v predjarnom období vykonávame prípravkami na baze olejov ak zistíme 25 vajíčok na 1 m dĺžky konárov. Výskyt vajíčok kontrolujeme počas zimy alebo predjarnom období na 20 náhodne odobratých dvoj a trojročných konárikoch dlhých 20 cm. Výsledok sa prepočíta na 1 m.
Neskoršie, v fáze zeleného a ružového púčika ošetrenia proti voške jabloňovej vykonávame v prípade ak zistíme 10 vošiek na 100 kvetných ružíc, a v období po odkvitnutí pri zistení 10 kolónii na 100 letorastov. Prah škodlivosti vošky skorocelovej v tomto období je takmer nula, už pri výskyte 1 a viac vošiek na 100 púčikov treba urobiť ošetrenie. Z biologických prípravkov proti voškám sa môžu použiť dva botanické insekticídy: NeemAzal T/S (15ml/10 l vody) a Rock Effect (100 – 300 ml/10 l vody).
Stránka 1 z 1 - 3 položiek celkom
Stránka 1 z 1 - 3 položiek celkom